|
|
Alarich II. Kráľ Alarich II. dňa 2. februára 506 vydal na schôdzi spolu s katolíckymi biskupmi a členmi gótskej a galorímskej šľachty tzv. Lex Romana Visigothorum (Rímsky zákon Vizigótov), nazývanej aj Alarichovým breviárom. Obsahovala zákony z Teodoziánskeho zákonníka, útržkov z Paulových Ponaučení, z Gregoriánovho a Hermogeniánovho zákonníku a z výkladovmnožstva zákonov a nariadení z Teodoziánskeho zákonníka. Zákonníkom sa zosúlaďovalo rímske právo s germánskymi tradíciami a platilo pre rímske i pre gótske zložky obyvateľstva. Alarich II. uzavrel manželstvo s dcérou ostrogótskeho kráľa vládnúceho v Itálii (Teodorich Veľký), s Tiudigotou. Ďalšia Teodorichova dcéra Ostrogota bola zosobášená so Segismundom, dedičom Burgundského kráľovstva. A napokon Teodorichova druhá manželka Audefleda bola Chlodovikovou sestrou (Chlodovik bol franským kráľom). Teodorich Veľký mal veľký vplyv na udalosti na začiatku 6. storočia v oblasti bývalej Galie. Alarich II. zdedil po svojom otcovi Eurichovi rozsiahle panstvo, ktoré v Galii ohraničovali rieky Rhôna a Loira, atlantické pobrežie a Pyreneje, a na Pyrenejskom polostrove to bola Tarragónska provincia a ostatné oblasti dobyté Vizigótmi. Eurich sa počas svojho panovania pokúšal oslabiť moc galorímskeho katolíckeho duchovenstva. Zdá sa, že ešte pred pádom Západorímskej ríše mali galskí biskupi vynikajúce vzťahy s Ravennou, sídlom západného cisára. Eurich však neuznával legitimitu takmer všetkých posledných cisárov, pretože to nevyhovovalo jeho expanzívnej politike, ktorú viedol v južnej Galii. Preto neudivuje, že v dobe jeho panovania bolo jeho zásluhou v kráľovstve neobsadených tridsaťtri biskupských stolcov . Eurich nedôveroval potencionálnym spojencom ravennskej vlády. Tieto zásahy do cirkevnej organizácie určite vyvolali konflikty medzi kráľovskou a biskupskou mocou. Alarich II. zdedil dané spory po svojom otcovi. Spred roku 506 vieme o vyhostení dvoch biskupov z tourskej diecézy. V roku 496 to bol vyhnaný Volusianus, ktorý zomrel na ceste do Hispánie v Tolose. Pred rokom 506 bol vyhostený Verus. Krátko pred rokom 506 bol tiež v nútenom vyhnanstve v Bordeaux veľký Cesareus z Arlés a biskup Ruritius z Limoges. Dôvody navyhnanstvo boli podľa všetkého politické - skrytý súhlas s franským nájazdom do Tours, tajné pikle v prípade Cesarea s Burgundmi. Väčšina galských biskupov sa v roku 506 vrátila z vyhnanstva späť a Alarich II. tak mohol 10. septembra 506 otvoriť v Agde koncil. Koncilu sa zúčastnilo 34 diecéz z galskej časti kráľovstva. Neboli zastúpené hispánske diecézy. Koncil viedol navrátivší sa Cesareus z Arlés. Na koncile bola schválená reforma zvykov duchovenstva, úpravy liturgie, aby bolo možné zjednotiť rítus v celom kráľovstve. V roku 497 vypukla v Hispánii vzbura, ktorú viedol akýsi Burdunelus. Nevieme, či to bolo šľachtické sprisahanie tamojšej aristokracie, vzbura bagaudského typu alebo či to bolo ľudové povstanie proti usadzovaniu sa Gótov na polostrove. Burdunelovu vzburu Vizigóti v nasledujúcom roku tvrdo potlačili a Burdunela poslali do Tolosy, kde ho exemplárne pred všetkými na výstrahu potrestali - zaživa ho upálili vo vnútri bronzového býka.
Ďalšia podobná vzbura vypukla v roku 506, keď sa Góti zmocnili Tortosy. Vodca vzbury Petrus bolo popravený a jeho hlavu poslali do Zaragozy, kde ju na výstrahu vystavili. Nie je vylúčené, že tak Burdunelova ako Petrova vzbura našli podporu Frankov, ktorí útočili zo svojich sídlisk na severe Galie na Vizigótske kráľovstvo. Frankom panoval od roku 483 kráľ Chlodovik. V rokoch 486-487 si spolu s Vizigótmi rozdelili Syagriovo panstvo v strede Galie. Od začiatku 90-tych rokov sa uskutočňujú sústavné útoky Frankov na vizigótske dŕžavy v Galii. V roku 498 Frankovia obsadili strategické Bordeaux, Vizigóti ho však zakrátko dobyli späť. Chlodovik okolo roku 498-500 prestúpil na katolícku vieru.
Tým si získal podporu katolíckeho duchovenstva v Galii. Chlodovik svoj katolicizmus neskôr použil ako propagandistickú zbraň proti svojmu rivalovi Alarichovi II.
Franské výboje pribrzdil neúspešný zásah do burgundskej občianskej vojny. Burgundský víťaz Gundebad zaplatil Alarichovo spojenectvo v roku 501 tým, že Vizigótom odovzdal Avignon. V tomto období uzavrel Alarich II. už spomínané manželstvo s dcérou ostrogótskeho kráľa Teodoricha Veľkého, Tiudigotou. Toto manželstvo bolo akiste aj odmenou za Alarichovu skoršiu pomoc Teodorichovi v boji proti Odoakrovi. V roku 502 sa Alarich II. a Chlodovik stretli na ostrovčeku uprostred Loiry blízko Amboise, kde sa dohodli zachovávať vtedajší územný status quo. Je možné, že sa Alarich II. zaviazal platiť Chlodovikovi daň. Tým by sme mohli vysvetliť poznámku Avita z Vienne, že príčinou pádu Vizigótskeho kráľovstva bolo obrovské znehodnotenie vizigótskych mincí. Ak totiž Alarich II. platil Chlodovikovi odvody v znehodnotených minciach, niet divu, že Chlodovik zaútočil. Frankovia pravdepodobne stále častejšie útočili a mohutný nápor nájazdov môžeme predpokladať do obdobia z konca roku 506 a začiatku 507. Frankovia na čele s Chlodovikom asi prenikli hlboko do vnútra Vizigótskeho kráľovstva a tak bol Alarich II. nútený bojovať proti Frankom v pamätnej bitke pri Vouillé, ktoré ležalo blízko Poitiers.
Alarich II., ktorý na bojisko prišiel prakticky s celým svojím vojskom, v bitke zahynul a Vizigóti a ich spojenci boli zdrvujúco porazení. Je zaujímavé, že v bitke pri Vouillé bojoval na vizigótskej strane veľký oddiel vojakov z Auvergne, ktorému velil Apollinaris, syn slávneho Sidonia Apollinarisa, ktorý bol až do konca svojho života zarytým nepriateľom Alarichovho otca Euricha.
Chlodovik sa ihneď chopil situácie a zmätku, ktorý nastal v radoch vizigótskeho velenia a vzápätí obsadil Bordeaux a Tolosu, hlavné mesto kráľovstva. Okrem toho sa zmocnil časti veľkého vizigótskeho kráľovského pokladu, ktorý bol akýmsi symbolom monarchie. Burgundský kráľ Gundobad, ktorý bol dovtedy vizigótskym spojencom, na poslednú chvíľu obrátil kabát a pridal sa k Frankom. Gundobad zostupoval Rhônou do Provence, kde porazil Gesalricha, Alarichovho nemanželského syna. Burgund potom obsadil Narbonu, a tak na jar 508 zostali vo vizigótskych rukách iba Cacassonne a Arlés. |
