|
|
Novým kráľom sa stal dovtedajší správca Narbonskej provincie Gundemar, možno práve preto, že sa priateľským spôsobom správal k "vyhnancom a prenasledovaným" pravdepodobne Viterichovým obetiam. Toto vieme od Bulgara, ktorý poslal kráľovi sústrastný dopis, keď mu zomrela jeho žena Hildoara. Bulgar hovorí o Viterichovi ako o "najprekliatejšom zloduchovi", ktorý vykorisťoval celý národ. Z Bulgarovej korešpondencie vieme, že gótska Galia bola dejiskom vojen s Frankmi a že ju postihli mnohé pliagy. Gundemar sa od Vitericha odlišoval svojím živým záujmom o cirkevné záležitosti. Vime o cartagenskom provinčnom koncile, ktorý sa v roku 610 konal v Tolede. Bol to vlastne prvý koncil od čias Rekkaredovho panovania. Zúčastnilo sa ho pätnásť biskupov, ale toledský biskup sa rozpravy zúčastňoval len bokom, nechcel do nej zasahovať. Cieľom tohto koncilu bolo zrušiť prímastvo Toleda v provincii. Cartagena bola hlavným mestom provincie a sídlom metropolitu, hoci Montanus z Toleda si titul metropolitu prisvojil v roku 527. Cartagena však po byzantskom vpáde zostala na byzantskom území. Na prvom katolískom koncile, ktorý sa uskutočnil po tomto vpáde, na treťom toledskom koncile, podpísal Euphemius z Toleda zápisy ako "metropolita Karpetánskej provincie". Euphemius mal na takéto konanie svoje dôvody. Cartagena bol v moci Byzantíncov, tretí toledský koncil sa otázkou prímastva v tejto provincii nezaoberal a Euphemius pravdepodobne nechcel ustúpiť Toledu, preto podpísal zápisy za časť provincie. Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov bolo cítiť určitú rivalitu s Toledom. Ešte ďalší stolec si nárokoval prímastvo nad inou časťou Cartagenskej provincie, ktorá sa nenachádzala v Karpetánii. Preto pätnásť biskupov Cartagenskej provincie vyhlásilo, že Toledo je v skutočnosti metropolou celej provincie. 23. októbra toto vyhlásenie podpísal aj samotný kráľ spolu s 26 biskupmi okrem toledského biskupa, ktorý sa neúčastnil (na druhom sedení boli zastúpení metropoliti Luzitánie a Bétiky. Bétickým metropolitom bol Izidor zo Sevilly, ktorý svojho brata Leandra nahradil na sevillskom biskupskom stolci ešte za Rekkaredovho života). Listina, ktorú vypracovalo druhé sedenie, potvrdilo toledské prímastvo nad celou provinciou a uviedlo, že Euphemius podpísal tak ako podpísal preto, lebo nevedel, že "Karpetánska oblasť nie je provinciou, ale len časťou Cartagenskej provincie". Ešte predtým, ako tento problém vyvstal, Gundemar napadol v roku 610 Baskónov a vroku 611 "obľahol" Byzantíncov, ale neúspešne. Hoci Gundemar pomenoval Viterichovo panovanie ako uzurpovanie, zdedil však Viterichovu zahraničnú politiku a jeho nepriateľstvo k Brunechilde a Teuderichovi. Gróf Bulgar sa v Septimánii zhrozil, keď sa dopočul, že Brunechilda a franský kráľ nabádali avarského kráľa, aby napadol Teudeberta, Viterichovho starého spojenca. Nevieme, nakoľko je táto správa pravdivá, ale Gundemar a Teudebert začali pripravovať spojeneckú zmluvu a vizigótsky kráľ začal platiť Frankom peniazmi. Je to dosť neobvyklé, že sa vizigótsky kráľ zamiešal tak hlboko do vnútorných sporov medzi franskými kráľmi. Počas vyjednávania Teuderich uväznil niekoľko vizigótskych šľachtických vyslancov. Kvôli tomu dvaja Vizigóti Tatila a Guldrimir, viri illustres, Gundemarovi vyslanci vo Francúzsku, boli na mieste nazývanom Irupinae zadržaní a nebolo im dovolené dokončiť svoju cestu. Zaujímavá je však aj vizigótska reakcia. Gróf Bulgar obsadil Juvignac (Iuviniacum) a Corneilhan (Cornelianum), teda dve mestá, ktoré Rekkared odozvdal z nám neznámych príčin Brunechilde. Keď kráľovná požiadala o ich navrátenie, Bulgar sa tomu však vzoprel, a žiadal, aby boli vizigótski vyslanci prepustení. AKo sa celá záležitosť skončila, nevieme. Gundemar vo februári alebo marci 612 zomrel prirodzenou smrťou v Tolede. |
